Vážený poslanec NRSR, Vážená pani poslankyňa NRSR,
Dovoľujeme si Vám poslať našu reakciu na iniciatívu p. poslankyne Cigánikovej a p. poslanca Szalaya k návrhu zmeny Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek už viac, ako desať rokov upozorňuje regulátora - MZSR, ktorý je zodpovedný za manažment personálu v nemocniciach SR, že v systéme chýba vyše 12 000 sestier. Nedostatok sestier má za následok redukciu výkonov v nemocniciach, čo spôsobuje čakanie pacientov na výkony, redukciu počtu lôžok, ako aj ohrozenie pacientov znížením kvality poskytovanej starostlivosti. Spolu s týmito upozorneniami sme od roku 2017 navrhovali aj opatrenia, ktoré by mali tomuto neželanému trendu zabrániť.
Bohužiaľ, vidíme, že napriek našim návrhom založeným na skúsenostiach, vedeckých štúdiách a vlastnom zisťovaní nedochádza k požadovaným zmenám, resp. riešeniam, ktoré by napomohli alarmujúcej situácii s nedostatkom sestier. V niektorých prípadoch sú však predkladané legislatívne návrhy, ktoré vzhľadom k ich nepripravenosti a nedôslednosti môžu mať za následok zásadné negatívne dopady na kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti a následne aj konzekvencie na celý sektor verejného zdravotníctva.
Jedným z nich je iniciatíva p. poslankyne Cigánikovej( SaS) a poslanca Szalaya ( Sas) na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh oboch poslancov prichádza s ambíciou „ odbremeniť“ sestry a pôrodné asistentky od sústavného vzdelávania tak, že zodpovednosť za jeho obsah a vyhodnocovanie navrhujú po vzore z Českej republiky presunúť na zamestnávateľov.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si ako samosprávna organizácia, ktorá chráni práva a záujmy svojich členov v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania dovoľuje poukázať na skutočnosť, že predložený návrh je:
- v rozpore so Zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
- vytvára nesúlad aj so Zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- v rozpore s článkom 22 písm. b.) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/EHS o uznávaní odborných kvalifikácií.
Okrem priamych závažných zákonných a obsahových nedostatkov je navyše z vecného hľadiska nesprávny a v priamom rozpore s odporúčaniami najvýznamnejších medzinárodných sesterských organizácií, ktorými sú ICN ( International council of Nurses) a EFN ( European federation of nurses).
Dôvody, pre ktoré je tento predložený návrh neprijateľný a ako taký má byť odmietnutý sú nasledovné:
K rozporu so Zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
Podľa ust. § 2 ods.15 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ošetrovateľská prax zahŕňa najmä
a) vyhodnocovanie ošetrovateľských potrieb a zdrojov ich zabezpečovania,
b) vedenie ošetrovateľskej dokumentácie, ktorá je súčasťou zdravotnej dokumentácie, a vyhodnocovanie výsledkov ošetrovateľskej starostlivosti,
c) výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti,
d) výchovu zdravotníckych pracovníkov v ošetrovateľstve a k profesionálnej etike,
e) spoluprácu s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi a s inými odbornými pracovníkmi v zdravotníctve príslušného zdravotníckeho zariadenia a spoluprácu s inými fyzickými osobami a právnickými osobami pri plánovaní, poskytovaní, koordinácii a vyhodnocovaní ošetrovateľskej starostlivosti.
Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Jeho cieľom je určovať skutočné alebo predpokladané problémy osoby v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb, vykonať, dokumentovať a vyhodnotiť špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojenie. Súčasťou ošetrovateľského procesu je určenie sesterskej diagnózy. Sesterské diagnózy a diagnózy v pôrodnej asistencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva”).
Ošetrovateľská starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytuje sestra s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe.
V rovnakom rozsahu definuje tento právny predpis aj prax pôrodnej asistencie, pričom nositeľom a vykonávateľom tejto praxe sú výlučne pôrodné asistentky.
Z citovaných ustanovení zákona preto možno dovodiť záver o tom, že odbor ošetrovateľstva je samostatným vedným odborom, ktorého vykonávateľom je a môže byť výlučne sestra a pre odbor pôrodnej asistencie len pôrodná asistentka. To súčasne znamená, že aj sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek môže vykonávať, zabezpečovať a taktiež vyhodnocovať iba sestra a pôrodná asistentka, samozrejme so zodpovedajúcou kvalifikáciou, odbornou praxou a potrebným stupňom poznania. V súčasnosti vykonáva činnosti zabezpečovania ako aj hodnotenia sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá pri plnení týchto povinností spolupracuje s medzinárodnými sesterskými organizáciami, vedeckými inštitúciami, vysokými školami a ostatnými stavovskými organizáciami. Presun povinnosti zabezpečovať sústavné vzdelávanie sestier ako aj vykonávať jeho hodnotenie na zamestnávateľa znamená, že tieto činnosti nebude zabezpečovať sestra, resp. pôrodná asistentka alebo ich profesijná organizácia, prípadne odborná ustanovizeň v odbore ošetrovateľstva, ale subjekt, ktorý nie je na výkon tejto činnosti odborne spôsobilý, teda zamestnávateľ. V prípade, ak sú sestry a pôrodné asistentky zamestnané v zdravotníckych zariadeniach ambulantnej starostlivosti, tak by v zmysle predloženej novely mali zabezpečovať a hodnotiť ich sústavné vzdelávanie lekári (vo väčšine prípadov, ak sú sestry zamestnané v ambulanciách), prípadne konatelia spoločností ( v drvivej väčšine prípadov sú konateľmi iné osoby ako sestry), ktorí nie sú oprávnení na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti.
Z tohto vyplýva záver, že zabezpečovaním a hodnotením sústavného vzdelávania sestier budú poverené subjekty, ktoré nie sú ani len odborne spôsobilé na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti; a o to viac je ťažké si predstaviť úroveň vzdelávania, ktorú by mali sestrám zabezpečiť a následne ju aj vyhodnotiť. Za daných okolností je možno logicky očakávať pokles kvality ale aj kvantity sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, čo povedie k znižovaniu úrovne kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Táto skutočnosť je navyše zarážajúca o to viac, že tento návrh odôvodňujú predkladatelia znižovaním záťaže sestier ako podstatnej príčiny ich odchodu do zahraničia. Takýto záver však nemá oporu v žiadnom prieskume, zisťovaní alebo aspoň ankete s potrebnou vzorkou sestier. Nebol konzultovaný ani pripravovaný so žiadnou odbornou inštitúciou v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti.
Pokiaľ si predkladatelia návrhu zákona vzali za vzor český model sústavného vzdelávania sestier, potom nemožno opomenúť skutočnosť, že v českej legislatíve je pojem ošetrovateľstvo a jeho náplň upravený odlišne. Rovnako v ČR nepôsobí komora sestier a pôrodných asistentiek ako stavovská organizácia. Zabezpečovanie sústavného vzdelávania sestier zamestnávateľmi je založené na viac ako 20 ročnej tradícii a aj napriek tomu je zástupcami českej sesterskej obce kritizované.
K rozporu s článkom 22 písm. b.) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/EHS o uznávaní odborných kvalifikácií.
Citovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/EHS o uznávaní odborných kvalifikácií ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť okrem iných povolaní aj sestrám a pôrodným asistentkám celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, ktorá má zabezpečiť, aby osoby, ktoré ukončili štúdium, boli schopné držať krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe. SKSaPA je presvedčená, že presunom povinnosti sústavného vzdelávania na zamestnávateľov, ktorí na výkon tejto činnosti preukázateľne nie je sú kvalifikačne aj odborne spôsobilí, dôjde k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo smernice. Účelom citovaného ustanovenia smernice je predsa zabezpečovanie vysokej úrovne vzdelania sestier a pôrodných asistentiek po celú dobu vykonávania ich praxe a v konečnom dôsledku teda zabezpečenie vysokej úrovne ošetrovateľskej starostlivosti.
V súvislosti s predkladanou novelou vznikne v praxi aj problém zabezpečenia rovnakej úrovne vzdelávania a jeho hodnotenia, či prístupu k nim: dôvodom tohto problému je to, že by malo byť zabezpečované samotnými zamestnávateľmi, ktorý už v súčasnosti majú rôzny prístup k zdrojom. V konečnom dôsledku tak vzniká nezanedbateľné riziko, kedy by sestry a pôrodné asistentky zamestnané u „menších“ zamestnávateľov, mali iné možnosti vzdelávania ako sestry, zamestnané u „veľkých“ zamestnávateľov. Tento problém však nenastáva v súčasnosti - teda v prípade, kedy je vzdelávanie zabezpečované externe – mimo zamestnávateľa, tak že sa ho môžu zúčastniť všetky sestry a pôrodné asistentky.
V kontexte komparatívneho výkladu možno poukázať na skutočnosť, že tzv. kreditový systém vykazovania a hodnotenia sústavného vzdelávania sa aplikuje napr. v USA, v určitej obdobnej podobe aj vo Veľkej Británii. Z krajín EÚ je povinnosť sestier a pôrodných asistentiek sústavne sa vzdelávať v obdobnom rozsahu ako v SR upravená aj v Belgicku, na Cypre, vo Francúzsku, v Taliansku, Litve, Rumunsku a Španielsku.
Posilnenie možností sestier a pôrodných asistentiek sústavne sa vzdelávať zdôrazňujú aj ICN ( International council of Nurses) a EFN ( European federation of nurses) ako najvýznamnejšie medzinárodné sesterské organizácie. Napríklad EFN v schválených dokumentoch o celoživotnom vzdelávaní (LLL) (2019) a kontinuálnom profesijnom rozvoji (CPD) (2015) prijala odporúčania, aby :
Sestry mali možnosť prístupu k aktivitám celoživotného vzdelávania a odbornej príprave v rámci pracovného času. Zamestnávatelia by mali podporovať sestry, tak, že im zabezpečia primerané kariérne príležitosti, pričom obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a prispôsobený potrebám sestier a ich praxe.
Celoživotné vzdelávanie je potrebné zakotviť v učebných osnovách vzdelávania a odbornej prípravy sestier, keďže LLL/CPD je v Smernici EÚ 2013/55/EÚ prioritou. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby počiatočné základy odborného vzdelania a kontinuálneho vzdelávania boli prístupné všetkým študentom ošetrovateľstva, aby sa priebežné učenie a vzdelávanie stalo bežnou súčasťou rozvíjajúcej sa vzdelávacej dráhy sestier počas celej profesionálnej kariéry.
Vytvorenie vzdelávacieho prostredia v zdravotníckom sektore a podmienok fungovania, vrátane dostupnosti financovaných programov s primeraným počtom pracovníkov, ktorí umožnia skvalitnenie obsahu vzdelávania. Vzdelávania tak, aby bolo možné zaručiť LLL/CPD ako neoddeliteľnú súčasť kariérnej dráhy sestier.
Sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek je komorou vykonávané dlhodobo bez zaznamenania organizačných alebo finančných ťažkostí bez nárokov na štátny rozpočet. Je to inštitút, ktorého aplikácia v praxi nie je spojená so žiadnym aplikačným problémom a práve naopak, je možné ho vyhodnotiť ako etablovaný a spoľahlivý právny inštitút. Komora pri splnení tejto zákonnej povinnosti iniciatívne vystupuje smerom k registrovaným sestrám a pôrodným asistentkám s cieľom vytvoriť im podmienky pre splnenie tejto zákonnej povinnosti.
K nesúladu so Zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Schválením predloženého poslaneckého návrhu by navyše vznikol celý rad aplikačných problémov. Z predloženého návrhu totiž nie je vôbec zrejmé, či sa na uskutočnenie hodnotenia sestier a pôrodných asistentiek použije aj ust. § 42 tohto zákona, alebo sa bude aplikovať výlučne ust. § 42a navrhovaného zákona. V prípade aplikácie ust. § 42 aj na hodnotenie sestier ako všeobecnej normy legi generali nie je zrejmé, ktoré ustanovenia by sa mali primerane použiť aj na hodnotenie sestier, prípadne akými kritériami by sa zamestnávatelia pri hodnotení splnenia povinnosti sústavne sa vzdelávať mali riadiť, prípadne nie je zrejmé kto by vykonával hodnotenie odbornej úrovne vzdelávacích aktivít a akým spôsobom. Vôbec nie je zrejmý postup zamestnávateľa pri nesplnení tejto povinnosti. Pri naplnení znenia zákona by sa zamestnávateľ stával de iure správnym orgánom, ktorý mal primerane postupovať podľa ustanovení zákona o správnom konaní s ohľadom na obsah ust. § 92 ods.1 tohto zákona.
Zároveň predkladatelia návrhu zákona opomenuli ozrejmiť, z akých zákonných a kvalifikovaných dôvodov sa rozhodli odchýlne upraviť práve vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek ako jediného zdravotníckeho povolania. Nie je vôbec zrejmé, prečo poslanec Szalay nenavrhol identickú úpravu aj pri lekároch, ktorí taktiež často odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia a taktiež majú zákonom uloženú rovnakú povinnosť sa sústavne vzdelávať.
S ohľadom na vyššie uvedené dôvody je zrejmé, že predložený návrh je neuvážený, nesystematický a vecne nesprávny s potenciálom ohroziť systém poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.
Ešte niekoľko poznámok k cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny:
Záverom si SKSaPA dovoľuje poukázať aj na nesprávnosť a neodôvodnenosť cieľov navrhovanej zmeny právnej úpravy. Týmto je najmä snaha zjednodušiť sestrám a pôrodným asistentkám prehlbovanie kvalifikácie a jej vyhodnocovanie s cieľom zamedziť ich odchodu do zahraničia. Zámer zákonodarcu sa však javí ako nepripravený, nakoľko žiaden publikovaný výskum nepoukázal na skutočnosť, že by práve sústavné vzdelávanie vnímali sestry a pôrodné asistentky ako taký dôvod, s ktorým by bol spojený ich zámer pracovať v inej krajine.
Z ankety Fakulty zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka publikovanej v Zdravotníckom denníku ( https://zdravotnickydennik.sk/2024/04/anketa-studenti-osetrovatelstva-chcu-pomahat-pracovne-podmienky-vsak-sposobuju-ze-sestry-odchadzaju-z-profesiepredcasne/?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR1GKE7VZZnA_hvuSYpcSGylFbnPzqRuF7cOgMjQjwHxQby2hw0XuXro19A_aem_AbKW6bA0rrCgquF2p8E_9U2wwmFoZmQun71uXJi113aA-hmp8abE6OqV_Q6kYSMxtTEtnDMo-zL-ouk1kOW1GPdd vyplýva, že trend odchodu našich sestier za prácou do zahraničia nie je až taký vysoký, ako sa predpokladá. V článku zástupcovia vysokej školy ďalej uviedli, že“ Ak to tak je, sestry do zahraničia zlákajú predovšetkým vyššie mzdy, lepšie materiálno technické vybavenie, lepšia organizácia a systém práce či možnosť lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Pre sestry je dôležitý aj kariérny rast. V súčasnosti je ale väčším problémom masívny odchod sestier do dôchodku a predčasného dôchodku, a to z viacerých dôvodov.
„Je to najmä preťaženosť sestier kvôli nutnosti vykonávať prácu nadčas. S tým súvisí únava, vyhorenie, zvyšujúci sa počet pacientov na jednu sestru. K hlavným faktorom úvah o odchode patria aj nízke mzdy a nedostatočné benefity zo strany zamestnávateľa, pracovná nespokojnosť, nedostatočné materiálno-technické vybavenie niektorých pracovísk, systém a organizácia práce v nemocniciach, nerešpektovanie kompetencií sestier, pracovné prostredie v niektorých nemocniciach a celkovo prístup štátu k rezortu zdravotníctva a pocit nízkej spoločenskej prestíže,“ vymenovali zástupcovia fakulty.
Z obsahu publikovanej ankety možno zistiť, že sestra a pôrodné asistentky majú záujem o možnosť kariérneho rastu, ktorého nevyhnutným predpokladom je zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie.
Zároveň sa štát snaží vytvoriť podmienky pre možnosť sa vzdelávať tým, že zamestnávateľ v zdravotníctve je podľa zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi 5 dní pracovného voľna na sústavné vzdelávanie s náhradou mzdy, čo je za 5 rokov 25 dní x 8 hodín je 200 hodín ( ust. § 140 ods.4 Zákonníka práce)
Okrem toho má zamestnanec možnosť požiadať o úhradu nákladov na aktivitu sústavného vzdelávania zamestnávateľa na základe kolektívnej zmluvy, kde môže zamestnávateľ preplatiť zamestnancovi konferenčný poplatok, cestovné, ubytovanie, prípadne náhradu mzdy, napr. v prípade ak zamestnanec prezentuje aktívny príspevok na domácom, či zahraničnom podujatí.
Člen komory má tiež možnosť požiadať o preplatenie nákladov na aktivitu sústavného vzdelávania aj Komoru, pričom preplatenie nákladov je závislé od schválenia príslušnej regionálnej komory.
Komora sa dlhodobo snaží, aby sestry a pôrodné asistentky boli motivované pre sústavné vzdelávanie napr. tzv. kreditovými príplatkami podobne, ako je to v sociálnych službách, či v školstve. Zatiaľ však k žiadnemu posunu v tejto našej iniciatíve nedošlo. Je to jeden z návrhov v našom materiály: „Problematika ošetrovateľstva v SR“ , ktorý sme predkladali a predkladáme každému ministrovi zdravotníctva.
Bratislava, 3.6.2024