Bratislava 01. októbra 2024 - Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) upozorňuje na prehlbujúci sa exodus sestier. Prepad počtu sestier do roku 2030 bude tak extrémny, že výrazne ovplyvní dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov SR. Vláda SR aj napriek tomu prichádza s vlastným „stabilizačným“ opatrením, ktoré otvorí dvere do zahraničia a tým sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré v systéme zdravotníctva ešte pracujú.

Prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová na tlačovom brífingu dňa 25.9. pripomenula ako občania citlivo vnímajú stav zdravotníctva. Správne fungovanie zdravotníckeho systému je nevyhnutné pre každého občana, avšak zo štatistiky OECD a EÚ vyplýva, že stav slovenského zdravotníctva je v ukazovateľoch na posledných priečkach v rámci sledovaných krajín. Citeľne sa znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, zvyšuje sa chorobnosť, narastá nám úmrtnosť pacientov v dôsledku nedostatku pracovnej sily v ošetrovateľstve a to v priemere o 9 – 10 %. Ide o odvrátiteľné úmrtia, teda mohli by sme im zabrániť, ak by sme mali dostatok vzdelaných sestier. Tie však permanentne strácame a opatrenia v súvislosti s konsolidáciou verejných financií tento katastrofálny stav len prehĺbia.

Prezidentka komory ďalej uvádza, že ročne zomrie na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia takmer 10 000 ľudí,  čo predstavuje viac ako dvojnásobok priemeru krajín západnej Európy. Ide o signifikantnú koreláciu, nakoľko odvrátiteľná úmrtnosť je hlavným ukazovateľom stavu zdravotníctva krajiny. Zo štúdie konzultačnej spoločnosti McKinsey navyše vyplýva, že každé euro  investované do prevencie sa podľa výšky príjmov v danej krajine vráti dva až štyrikrát. Preto, ak by sa na Slovensku venovalo viac pozornosti preventívnej starostlivosti, mohli by sa dosiahnuť významné prínosy v oblasti zdravia a zdravotníctva ako takého.

Lukáš Kober, viceprezident SK SaPA pripomína, že Komora už niekoľko rokov upozorňuje na nedostatok sestier a pôrodných asistentiek. „Komora túto skutočnosť komunikuje už niekoľko rokov, avšak zjavne kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti nie je pre našich predstaviteľov vo vláde natoľko dôležitá téma, ktorá by si zaslúžila ich pozornosť. Prečo máme práve my zastávať tak "dôležitú úlohu" v konsolidácii verejných financií je pre nás nepochopiteľné a hlavne popiera to akúkoľvek logiku. Už teraz nám v systéme zdravotníctva chýba viac ako 14 tisíc sestier. Do optimálneho stavu 46 000 sestier sa už nikdy nedostaneme, práve naopak. Pri aktuálnom počte sestier je až 50 % vo veku nad 50 rokov, v reálnych číslach je to neuveriteľných 19 058 sestier. U pôrodných asistentiek je toto číslo ešte vyššie a to 53 %. Vo veku nad 59 rokov a viac má aktívnu registráciu stále viac ako 7740 sestier, čo predstavuje 20 % z celkového počtu sestier. Teda reálne nám hrozí, že do roku 2030 prídeme o 20 % pracovnej sily v ošetrovateľstve. V tomto roku sme zrušili viac ako 1700 registrácii, novoregistrovaných sestier nie je ani 300 a to aj napriek tomu, že nám ročne ukončí štúdium ošetrovateľstva viac ako 1100 absolventov. V zahraničí nám pracuje viac ako 1700 sestier a aj to hovoríme o tých sestrách, ktoré vykonávajú vlastnú profesiu. Nevieme koľko sestier pracuje na pozícii opatrovateľ, alebo v iných sektoroch. Aj napriek týmto faktom sa Vláda SR rozhodla siahnuť 65 % sestrám na sociálne istoty. Tieto istoty nemalo doteraz ďalších 35 % sestier, ktoré pracujú v iných oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, akými sú ambulancie, zariadenia sociálnych služieb, školstvo, komunita a pod., dodal Lukáš Kober

Ak politici na svojich tlačových konferenciách hovoria o tom, že priemerne sestra zarobí 2200 € a pokladajú to za dostatočne vysoký plat, tak im pripomíname, že mnohé sestry pracujú dlhé hodiny nadčas. Bez našej ochoty pracovať nadčas by neboli nemocnice schopné zabezpečiť prevádzku jednotlivých oddelení a kliník. Porušovanie Zákonníka práce a minimálnych personálnych normatívov je bežnou praxou. Toto všetko však má vplyv na naše zdravie a samozrejme na bezpečnosť a kvalitu. Zvyšuje sa chybovosť, zvyšuje sa percento odvrátiteľných úmrtí, starostlivosť ostáva často nedokončená a pacient prichádza domov v stave choroby, nie v stave správne postupujúcej rekonvalescencie. Zodpovednosť sa stav zdravotníctva má vláda, ktorá prevzala nad touto krajinou kontrolu. Pokiaľ poslanci schvália konsolidáciu verejných financií a siahnu zdravotníckym pracovníkom na ich sociálne istoty, nemôžeme očakávať ich lojálnosť. Tú prejavovali systému dlhé roky a to aj napriek tomu, že si ich systém nedokázal vážiť a udržať, uzavrela Iveta Lazorová.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) je samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Bratislave, združujúca sestry a pôrodné asistentky. Hlavnou úlohou SK SaPA je obhajovať profesijné, hospodárske a sociálne záujmy členov komory v zdravotníckych, sociálnych, školských a iných zariadeniach.