BIELE SRDCE

utkané zo strieborného vlákna.

Jemná pavučina plná harmónie.

Do nej vrastený jadeit.

Mesačný.

Ochranný kameň.

Prináša do beznádeje šťastie, radosť, pokoj a odvahu.

Tíši rozkolísané emócie.

Biele srdce s mesačným kameňom.

Koľko sa doň zmestí cudzieho utrpenia,

bolesti, plaču?

Koľko povzbudení, nádeje, optimizmu?

Biele srdce.

Beží akosi rýchlejšie ako to obyčajné...

Ale aj zodpovednejšie.

Kde iní nevládzu, tam sa rozbúcha ako zvon.

Bije, blčí, burcuje.

Bojuje, bráni i bráni sa.

Sem-tam bolí.

Za iných a pre iných.

Jemnými vláknami spája včerajšok so zajtrajškom.

Nádej s novým dňom.

Studenú noc so slnečnými lúčmi.

Biele srdce.

Neobyčajné!

Jemné i odvážne.

Chápajúce i prísne.

Nemá ho každý. Ani nemôže.

Patrí výnimočným ľuďom.

Sestrám na všetkých postoch.

Biele srdce utkané z každodenných hrdinstiev.

Čistoty a vyrovnanosti.

Nechcú, aby sme to tak pomenovali.

Žijú svoj život každodenný.

S bielym srdcom na dlani.

Strieborné vlákno prerastá do každého z nás.

Mesačný kameň po každom zakopnutí

sľubuje nový začiatok.

Autor: Eva Kollárová